Tento projekt vznikol ako súborné dielo viacerých navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich činností z oblasti geodézie a katastra, pozemkového práva, oceňovania nehnuteľností, ekológie a krajinotvorby, ochrany životného prostredia a krajiny, územného plánovania, geológie, projektovania stavieb a poľnohospodárstva.
Jednotlivé činnosti v projekte pozemkových úprav (ďalej len „PPÚ“) sa riadili zákonom SNR číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch a pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, platnými zákonmi, metodickými návodmi, pokynmi a usmerneniami, inštrukciami, smernicami a technickými normami.
Vzhľadom na to, že každé územie je svojím spôsobom jedinečné a špecifické vzhľadom na miestne pomery z hľadiska charakteristík spracovávaného územia, lokalizácie v určitom regióne, technických podkladov, socioekonomických podmienok a požiadaviek účastníkov pozemkových úprav, je aj výsledná podoba PPÚ svojím spôsobom jedinečná.
Územie PPÚ sa nachádza v oblasti Ipeľskej kotliny bezprostredne pri rieke Ipeľ, tvoriacu v tomto mieste štátnu hranicu s Maďarskom.
PPÚ sa začal spracovávať v roku 2003 na výmere 783 ha a bol zapísaný do katastra nehnuteľností v roku 2008. Počet pôvodných parciel v obvode PPÚ bol 3706, počet vlastníkov bol 771 s priemernou výmerou parcely 2292 m2. Počet vlastníckych vzťahov bol 12443.
Stav vlastníckych pomerov charakterizovala extrémna rozdrobenosť pozemkového vlastníctva (priemerný počet parciel na jedného vlastníka – 15,64; priemerný počet spoluvlastníkov na jednu parcelu – 3,41; neprístupnosť pozemkov – 45%) a existencia veľkých hospodárskych celkov, v ktorých bolo vlastníctvo pôdy značne rozptýlené.
Intenzívna poľnohospodárska činnosť v území úplne zmenila polohopisný stav extravilánu. Na zmeny v spôsobe poľnohospodárskej činnosti vplývali aj vybudované závlahové systémy v danom území a regulácia toku rieky Ipeľ. Tak isto veľké zmeny v spôsobe hospodárenia spôsobilo väčšie množstvo pozemkov, vydaných do náhradného užívania o celkovej výmere 268 hektárov.
Veľkoplošné hospodárenie scelením lánov odstránilo remízky, lesné enklávy a solitéry, čím sa zvýšilo riziko vodnej a veternej erózie a zamedzil aj prirodzený výskyt vtáctva a drobnej poľnej zveri potrebný pre zachovanie biologickej rovnováhy v krajine. Dotvorenie pôvodného charakteru krajiny so zachovaním ekologických väzieb bolo aj záujmom obce, deklarovaným v „Miestnom programe obnovy dediny Balog nad Ipľom“.
Za aktívnej pomoci všetkých členov predstavenstva združenia pozemkových úprav, vlastníkov, nájomcov pôdy a ostatných dotknutých organizácií bol počas piatich rokov spracovaný PPÚ v rámci ktorého boli spracované jednotlivé etapy projektu, ktoré je možné využívať naďalej aj po ukončení samotného projektu.
Jedná sa hlavne o nasledovné diela:
- polohopis a výškopis (obsahujúci digitálny model terénu) celého extravilánu obce umožňujúci ďalšiu projekčnú a plánovaciu činnosť,
- miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) ktorý navrhol zvýšenie extrémne nízkeho stupňa ekologickej stability krajiny,
- všeobecné zásady funkčného usporiadania územia,
- plán spoločných zariadení a opatrení,
- projektová dokumentácia jednotlivých spoločných zariadení a opatrení, na základe ktorej je možné vydať právoplatné stavebné povolenie,
- rozdeľovací plán a návrh registra nového stavu, ktorý je už zapísaný v katastri nehnuteľností.
Projekt pozemkových úprav možno hodnotiť ako úspešný, pretože sa podarilo dosiahnuť základné ciele projektu.
Znížila sa rozdrobenosť pozemkov o 85% zo 17,82 parciel na vlastníka na 2,59 parciel na vlastníka (očakávaný výsledok bolo zníženie min. o 30% - na 12,5 parciel na vlastníka).
Znížila sa veľkosť spoluvlastníckych podielov o 65% z 3,38 vlastníkov na parcelu na 1,17 vlastníka na parcelu (očakávaný výsledok bolo zníženie min. o 30% - na 2,3 vlastníka na parcelu).
Znížil sa počet pozemkov z 3686 v registri pôvodného stavu na 1538 v registri nového stavu. Komasačný koeficient pozemkov v projekte pozemkových úprav má hodnotu 2,4.
Znížil sa počet spoluvlastníckych podielov z 12443 v registri pôvodného stavu na 1812 v registri nového stavu. Komasačný koeficient vlastníctva v projekte pozemkových úprav má hodnotu 6,87. Projekt pozemkových úprav bol zapísaný do katastra nehnuteľností v júni 2008, čo umožňuje následne využívať nové usporiadanie pozemkov v praxi, či už na prevody vlastníckych práv k nehnuteľnostiam alebo praktickejšie a prehľadnejšie uzatváranie nájomných vzťahov.
Po zapísaní PPÚ do katastra nehnuteľností sa následne prikročilo aj k realizácii spoločných zariadení a opatrení, konkrétne sa jednalo o výstavbu dvoch poľných ciest o celkovej dĺžke 1,5 km. V obidvoch prípadoch to boli spevnené asfaltové komunikácie kategórie P 4/30 (šírka cesty 4 m, z toho jazdný pruh 3 m, návrhová rýchlosť 30 km/h), konštrukcia vozovky pozostávala drveného kameniva (fr. 32 – 63 mm o hrúbke 15 cm, fr. 32 mm o hrúbke 10 cm, spojovací živičný postrek z asfaltu a asfaltový koberec o hrúbke 5 cm).
Vybudovanie týchto poľných ciest lepšie sprístupnilo cca 200 ha poľnospodársky využívanej pôdy a zároveň zabezpečilo prístup k ploche, ktorá je intenzívne využívaná obcou na rozne kultúrne podujatia.
V obvode PPÚ je pripravených na výstavbu ďalšich 23,3 km poľných ciest a cca 13 ha plôch určených na výsadbu ekologických, krajinotvorných a protieróznych prvkov ako sú biocentrá, biokoridory, stromoradia a iné interakčné prvky, na ktoré je vyhotovená projektová dokumentácia a ktorých výstavba je limitovaná len finančným zabezpečením projektu.
