Keďže vzťah medzi pozemkovými úpravami a územným plánovaním môže mať značný význam pre ich ďalšie smerovanie, pripájam niekoľko ďalších postrehov k predchádzajúcemu príspevku RNDr. Antona Julényho.
Projekt pozemkových úprav (PPÚ) zastrešuje v jednom procesnom konaní niekoľko na seba nadväzujúcich činností, ktoré je možné v zásade vykonávať aj samostatne, avšak ich spojením do jedného konania/projektu dochádza k znásobeniu ich účinku. Vykonávanie týchto činností v rámci jedného PPÚ prináša možnosť ich priamej koordinácie jedným zhotoviteľom. Na stole zodpovedného projektanta pozemkových úprav sa stretnú všetky informácie o území až po úroveň vlastníckych vzťahov. Navrhované opatrenia sú konzultované so všetkými účastníkmi projektu t.j. vlastníkmi, obcou, správcami štátneho majetku, organizáciami na ochranu prírody ...
Možnosti pozemkových úprav ako "predĺženej ruky ÚPD" sa prejavia pri naprojektovaní pozemkov pre spoločné a verejné zariadenia a opatrenia. V PPÚ môžeme do detailov naprojektovať pozemok pod jestvujúci alebo plánovaný biokoridor, alej alebo poľnú cestu a zároveň tento pozemok aj vlastnícky vyriešiť. Vďaka ustanovenia zákona z §12 sa vlastníkom takýchto pozemkov stáva obec, pričom výmera týchto pozemkov sa pokryje v prvom rade z pôvodných pozemkov vo vlastníctve štátu, obce, prípadne na ňu prispejú vlastníci všetkých pozemkov rovnakým percentom z výmery pozemkov v ich vlastníctve. Tieto pozemky vo vlastníctve obce sú zaťažené vecným bremenom - nemožno ich predať, resp. zmeniť spôsob ich využitia. Do obecného resp. štátneho vlastníctva sa tak môžu dostať aj pozemky, na ktorých sa nachádzajú pamiatkovo chránené objekty, významné krajinotvorné prvky, chránené časti prírody a iné. Vyriešením vlastníckych vzťahov k takýmto pozemkom sa otvára priestor pre ďalšie investičné činnosti.
Dôležitým by malo byť uvedomenie si skutočnosti, že všetky činnosti vykonávané pri plánovaní a obnove krajiny by mali byť koordinované už v etape ich prípravy. Spoločné plánovanie týchto činností si vyžaduje komunikáciu a spoluprácu príslušných orgánov bývalej špecializovanej verejnej správy (MPRV SR, Obvodné pozemkové úrady - dnes okresné úrady), správcov štátneho majetku (Slovenský pozemkový fond, Lesy SR š.p., Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Národná diaľničná spoločnosť, VÚC ...), samospráv, mimovládnych organizácií, občianskych združení a organizácii združujúcich subjekty z oblasti územného plánovania.
Problémy spojené s pozemkovým vlastníctvom sa netýkajú len poľnohospodárstva
Kameňom úrazu je celková úroveň organizácie procesu pozemkových úprav, príprava finančného zabezpečenia projektov a ich časový harmonogram. Pri porovnaní výsledkov pozemkových úprav priamo v teréne, teda realizácie spoločných zariadení a opatrení (výstavba komunikácii, výsadba biocentier, alejí...), v Českej republike a u nás dospejeme k záveru, že úspešnú realizáciu pozemkových úprav nám nezabezpečia ani financovanie projektov z európskych fondov, ani centrálne verejné obstarávanie s kritériom najnižšej ceny. Výhodou, ktorá v ČR vedie k lepším výsledkom, je ich kontinuálne vykonávanie bez niekoľkoročných prestávok v obstarávaní, stabilný rozpočet na pozemkové úpravy (cca 700 mil. korún ročne) a prenesenie právomocí a zodpovednosti za konečný výsledok na nižšie stupne štátnej správy (Okresné úrady).
Súčasný stav vykonávania pozemkových úprav v SR (PPÚ sú ukončené resp. začaté len na približne 12% územia SR) hovorí o nízkej úrovni využita pozemkových úprav na riešenie celospoločenských problémov. Za podmienky včasného a koordinovaného stanovenia cieľov by sme mohli uvažovať aj o pozemkových úpravách pre účely protipovodňových opatrení, pozemkových úpravách na usporiadanie pozemkov pod rómskymi osadami, pozemkových úpravách pri výstavbe diaľnic a rýchlostných komunikácii (viď. príklad z ČR), pozemkových úprav na prípravu bytovej výstavby atď.
Netreba hľadať úplne nové riešenia - stačí sa inšpirovať
Ideálnym riešením, ktoré napomôže zmysluplnému vysporiadaniu pozemkového vlastníctva v súlade s požiadavkami územného plánovania, t.j. potrebami ďalších rezortov národného hospodárstva, by bolo vytvorenie akéhosi koordinačného orgánu zloženého zo zástupcov rezortov, ktorých sa problémy pozemkového vlastníctva týkajú. Dosiahli by sme tak včasné usporiadanie, resp. významné zjednodušenie vlastníckych vzťahov v lokalitách, kde sa plánuje výstavba cestnej infraštruktúry, vyhlásenie chránených území, úprava vodných tokov a realizácia protipovodňových a vodozádržných opatrení atď.
Vzájomná koordinácia pri vykonávaní územnoplánovacích činností, príprave investičných aktivít a pozemkových úprav tak zostáva jednou z najdôležitejších úloh pri ich spoločnom presadzovaní.