Ceny projektov pozemkových úprav (PPÚ) bývajú čas od času hojne diskutovanou témou, a to na strane dodávateľov (projektantov, geodetických firiem...) i verejnosti (štátna správa, opozícia...). Jedným sa javia podhodnotené, iným naopak nadhodnotené. Nezaškodí preto pripomenúť si, ako vznikali, čo malo na ich stanovenie vplyv, aký je ich vzťah k vývoju ekonomiky a či nie je vhodný čas na ich revíziu.
Treba povedať, že ceny za PPÚ sa vyznačujú jednou zvláštnosťou – na rozdiel od väčšiny ostatných geodetických prác (geometrické plány, polohopisno-výškopisné mapovanie...), ktorých ceny sa postupne vyvíjali v trhovom prostredí, neboli PPÚ v čase ich prvého hromadného obstarávania komerečne vykonávané vôbec (JPÚ sú fenoménom posledných pár rokov).
Ceny za PPÚ boli vo vtedajšom Cenníku PÚ spracovanom Komorou PÚ SR v období od r. 2003 stanovené akýmsi odhadom projektantov (prevažne podľa cien geodetických prác) a boli akceptované MPRV SR pri verejnom obstarávaní. Isté problémy spôsoboval fakt, že pre potreby verejného obstarávania bolo potrebné mať jednu jednotkovú cenu naviazanú na jednu konkrétnu veličinu (výmeru v ha), hoci náročnosť viacerých etáp PPÚ je závislá od úplne iných charakteristík, najmä počtu vlastníkov, parciel, vlastníckych vzťahov atď. Keďže cenník PPÚ nevystihoval všetky alternatívy a náročnosť vykonávania jednotlivých etáp, v r. 2014 bol Cenník PPÚ za spolupráce KPÚ SR a MPRV SR prepracovaný. V súčasnosti je platný cenník PÚ z r.2017 http://www.mpsr.sk/index.php?navID=22&navID2=22&sID=23&id=11881
Základom cenníka zostali jednotkové ceny za ha, avšak pre jednotlivé etapy upravované koeficientami vypočítanými z charakteristík, ktoré sú pre danú etapu dôležité (napr. pre rozdeľovací plán je to najmä počet vlastníkov...). Ceny pre konkrétne územie sa koeficientami upravujú voči cenníkovej cene určenej pre modelové katastrálne územie, ktorého parametre a ceny za jednotlivé etapy sú určené ako priemer z dovtedy (t.j. do r.2014) vykonávaných PPÚ.
Sumárna jednotková cena za projekt pozemkových úprav je potom súčtom cien za jednotlivé etapy a jej výška sa môže podľa zložitosti územia značne líšiť.
Keďže predpokladáme, že vzájomné vybalansovanie náročnosti etáp v rámci projektu (t.j. ich percentuálny podiel na celkovej cene) je pomerne uspokojivé, pre posúdenie aktuálnosti cenníka nám stačí pozrieť sa na celkovú výšku základnej jednotkovej ceny za projekt PÚ, t.j. celkovú cenu za modelové priemerné územie (270Euro/ha). Myslíme tým jej adekvátnosť vo vzťahu k vývoju inflácie, rastu miezd a pod.
Pre posúdenie vývoja inflácie a rastu miezd za obdobie od r. 2003 som použil Inflačnú kalkulačku Inštitútu pre ekonomické a sociálne otázky (INEKO) a údaje Štatistického úradu SR. Inflačná kalkulačka je nástroj na porovnanie reálnej hodnoty cien v rôznych rokoch. Používa index spotrebiteľských cien. Táto kalkulačka je zostavená na základe priemernej inflácie v medziročnom porovnaní, ako je vykazovaná Štatistickým úradom SR. Kalkulačka vypočítava hodnoty od roku 1977 až po rok 2022, pričom údaje za roky 2019 až 2022 sú založené na odhadoch analytikov komerčných bánk, NBS a Štatistického úradu. Koruny sú na eurá prerátané vždy konverzným kurzom: 30,1260 Sk = 1 €.
http://www.ineko.sk/kalk.html
https://slovak.statistics.sk/
V tabuľke je v druhom a treťom stĺpci uvedená celková inflácia a rast miezd za obdobia od r. 2003 (prvé obstarávanie projektov PÚ), od r.2008 (posledné obstarávanie PPÚ) a od r. 2014 (zostavenie aktuálneho cenníka PPU s platnou jednotkovou cenou). Z hodnôt v tabuľke napravo vidíme akú finančnú sumu by sme potrebovali na nákup rovnakého množstva tovarov alebo služieb v príslušných rokoch (kým v roku 2019 potrebujeme na istý nákup 1020,-Euro, v r. 2003 to bolo za rovnaký nákup len 696,-Euro, pričom priemerná mzda bola len 477,-Euro) V následnosti na to sú uvedené v štvrtom a piatom stĺpci jednotkové ceny za PÚ, ktoré vznikli prenásobením dnes platnej jednotkovej ceny mierou inflácie, resp. rastu miezd za príslušné obdobie. Otázkou je, ktoré obdobie vziať za určujúce. Pre ďalšie uvažovanie o primeranosti dnešnej jednotkovej ceny za PÚ sú vypočítané aj priemery za období 2003-2008-2014-2019, resp. 2008-2014-2019. Do ďalších úvah by dobrým vodítkom mohli byť upravené priemerné ceny po zohľadnení inflácie za období 2003-2019 (333,-Euro), resp. 2008-2019 (302,- Euro).
Otázka, či by mala byť základná jednotková cena za PPÚ navýšená a o koľko, nemôže byť zodpovedaná len na základe vývoja inflácie. Do hry vstupujú aj iné faktory (napr. zníženie cien meracej a výpočtovej techniky, zvýšenie prácnosti pre nárast exekúcii...). Zrejme najviac ovplyvnia budúcu cenu PPÚ možnosti štátneho rozpočtu. Ak však objednávateľovi bude záležať aj na kvalite odovzdávaných projektov a bude sa chcieť vyhnúť scenáru, ktorý nastal pri spracovaní registrov obnovenej evidencie pozemkov (registre spracovávané brigádnikmi a odovzdávané s chybami), mal by sa zaoberať aj aktualizáciou jednotkovej ceny za projekty pozemkových úprav.
Na záver uvádzam možný návrh cenníka za jednotlivé etapy PPÚ po zohľadnení inflácie z období 2003-2008-2014-2019.