Dobrý deň, projektant pozemkových úprav mi naprojektoval parcely tak, že jedna má šírku 4 m a dĺžku 250 m, čo sa reálne nedá obhospodarovať a druhú mi naprojektoval na územie, ktoré bolo vyňaté z komposesorátu a teda sa nachádza mimo obce, medzi horami, tento pozemok má 3x väčšiu výmeru – pôvodný pozemok v podiele 1/3 spoluvlastníctva som mala takmer v centre obce. Od začiatku PÚ som žiadala pozemky sceliť a preniesť na územie, na ktorom sa nachádza ten úzky pozemok, projektant vôbec neprejavil vedomie, že by to nebolo možné, dokonca na poslednom prejednávaní mi povedal, že došlo len k omylu a znovu si zapísal moju požiadavku. No teraz, keď mám Projekt pozemkový úprav – umiestnenie nových pozemkov, tak nič sa nezmenilo, všetko ostalo, tak ako bolo pri poslednom prejednaní, takže údajný omyl, zrejme nebol omylom. Vzniesla som námietku a odpoveďou mi bolo, že čo by som chcela, veď mám parcelu tam, kde som ju chcela mať (to mysleli ten úzky pás 4 m x 250 m), podotýkam, že to je na parcele, kde som túto pôdu aj vlastnila. Ostatnú pôdu som vlastnila v podiele 1/3 na území ako som písala vyššie.
Projektant sa správa doslova ignorantsky. Toto je cieľom pozemkových úprav? Ja sa cítim ako obeť pozemkových úprav , pre mňa nemali žiaden význam a skôr mi uškodili. Získala som peknú lúku, toto mi povedal projektant, keď som sa spýtala, čo mám z toho pozemku. Mám šancu sa ešte nejako brániť, či toto je bežný postup projektantov? Aká je toto spolupráca?
Práva účastníka pri spracovaní PPÚ
Ne, 29/03/2015 - 11:48
#1
Práva účastníka pri spracovaní PPÚ
Dobrý deň.
Váš príspevok som si prečítal naozaj pozorne.
Najskôr odpovede :
Na Vašu otázku “toto je cieľom PÚ?” – v kontexte ako ste problém opísala, je odpoveď “Nie, toto nie je cieľom PÚ.”
Na Vaše dve otázky zo záveru príspevku – “Áno, máte šancu brániť sa.” Tak ako je vec opísaná, tak ďalšia odpoveď je : “Nie, nemyslím si, že toto je bežný postup projektantov. Snahou projektantov by mala byť – a v absolútnej väčšine prípadov aj určite je, snaha o transparentné a korektné správanie.” A napokon, opäť v kontexte Vášho príspevku, ak sa cítite ako obeť PÚ a veci sa udiali tak, ako ich popisujete, moja odpoveď znie : “takáto spolupráca sa javí ako nekorektná”.
Je ale potrebné poznať aj názor a dôvody, pre ktoré sa projektant a správny orgán rozhodli takto konať, čo v tejto komunikácii iste nezabezpečíme. Takže mojim odporučením môže byť len to, čo som už niekoľkokrát prezentoval a síce :
1.
prerokovanie všetkých náležitostí konania s vlastníkom sa predpokladá v takej forme, aby tomu vlastník porozumel. Ak tomu tak nie je, alebo nebolo, tak sa si to vysvetlenie pýtajte opätovne, prípadne sa bráňte námietkami – čo zrejme aj robíte.
2.
vlastník má právo brániť sa a správny orgán je povinný sa jeho námietkou plnohodnotne zaoberať. Ak Vaša námietka nebude vybavená v prvom stupni a s rozhodnutím o nej nebudete stotožnená, bráňte sa na stupni druhom.
Nikto netvrdí, že v projekte PÚ sa nestanú chyby – každý sme len človek a pri práci sa vyskytne všeličo (objektívne príčiny, subjektívne, nepozornosť, náhoda, omyl …), ale veď aj preto zákon pozná onen titul pripomienkového konania a dáva možnosť vlastníkovi sa účinne brániť. Spracovateľ v takomto konaní pracuje s desiatkami tisíc rôznych údajov a tisíckami rôznych nárokov. Je prirodzené, že sa môže stať, že niečo “uletí”. A ak sa to stane, no tak je to riešiteľné a verte že aj riešené cestou spracovateľov a v konečnom dôsledku, ak je treba, tak aj cestou príslušných správnych orgánov.
Ak veci posudzujeme triezvo, vecne, bez emócií, tak verím, že výsledok sa iste v prijateľnom časovom horizonte dostaví.
S úctou,J.Bugár.